Zbieranie osobných informácií o užívateľovi nie je v internetovom prostredí žiadnou novinkou. Pravdepodobnosť, že s touto technikou ste sa už stretli, je veľmi vysoká. Ide totižto o formu hackerstva, pri ktorej cez kameru získavajú páchatelia osobné dáta o užívateľovi. Niektoré prípady sa končia iba napadnutím zariadenia vírusom, no v horšom prípade môže prísť až k vydieraniu. Psychológovia z tímu IPčko.sk, podrobnejšie vysvetľujú ako celý proces funguje, na čo si dávať pozor a ako postupovať, ak sa staneme obeťou camfectingu.

Ako to celé funguje?

Zrejme každý používateľ dnes už veľmi populárnych sociálnych sietí obdržal správu, ktorá obsahovala link, video či nejaký odkaz. Po jeho otvorení sme zistili, že nás daný obsah nezaujíma a preto sme stránku vypli a ďalej pokračovali v práci. Aj keď sa nám môže zdať, že pointou celého odkazu bolo iba zaslanie zábavného príspevku či stránky, môže hroziť, že sme sa práve stali obeťou camfectingu. Odkaz, ktorý užívateľ otvorí, obsahuje aj vírus – trójskeho koňa s názvom RAT ( Remote Access Trojan). Ten poskytne hackerovi prístup k našej kamere a tiež jej ovládaniu aj na vzdialený prístup.

Nebezpečenstvo prichádza vtedy, keď si nie sme vedomí toho, že nás niekto sleduje. Kamera môže byť stále zapnutá, a tým pádom hacker zbiera o nás informácie. Keď má dostatok údajov alebo pocit, že našiel niečo inkriminujúce, nasleduje fáza vydierania. Hackeri si zvyknú vytvoriť falošný profil na kontaktovanie obete. Zozbieranými informáciami sa snažia vyvolať pocity strachu, hanby či dostať nás do ťažkých situácií. Ich cieľom je, aby sme súhlasili s podmienkami, ktoré si stanovia. Väčšinou sa vyhrážajú, že rozpošlú informácie našim blízkym.

No taktiež existujú aj prípady, kedy sa páchatelia iba tvária, že zozbierali o nás informácie, no v skutočnosti nikoho nesledovali. „Rozpoznať to môžeme spôsobom, akým hacker píše – veľmi obšírne, nekonkrétne a snaží sa nás presvedčiť o tom, že má nejaké informácie o nás. Avšak jeho cieľom je iba aby sme pristúpili na jeho podmienky,“ približujú odborníci z tímu IPčko.sk.

Akýkoľvek podozrivý link môže predstavovať hrozbu. V niektorých prípadoch hackeri využívajú blízke osoby. Buď sa im „nabúrajú“ do konta alebo si vytvoria účet s ich údajmi a vydávajú sa za danú osobu.  Následne cez tieto účty rozposielajú linky s vírusom. Keďže vieme, že správa prišla od kamaráta alebo inej osoby, ktorú poznáme, považujeme obsah za bezpečný. Hrozbu predstavuje aj sťahovanie si rôznych dokumentov, či aplikácií, ktoré nepochádzajú od priameho zdroja. Tie môžu obsahovať rôzne súbory medzi nimi aj spomínaný RAT, ktorý sa nainštaluje aj bez toho, aby sme o tom vedeli.

Existuje viacero motívov, kvôli ktorým sa niekto stane hackerom. Avšak najčastejšou motiváciou je pre nich finančný profit, či informácie o nejakej osobe, ktoré môže zbierať pre niekoho.

Leukoplast nie len na zranenia

Pri camfectingu funguje kamera hackerovi ako vstupná brána k informáciám, ktorými obeť neskôr vydiera. „Účinným spôsobom na ochranu môže byť aj prelepenie kamery,“ radia psychológovia z IPčka. Postačí aj leukoplast, nepriesvitná páska, či kúsok papiera. Niektoré novšie modely počítačov či notebookov majú zabudovanú aj krytku, ktorou si môžeme zakryť kameru.

Svetielko ako signál nebezpečenstva

Jedným zo znakov ako zistíme, či nás niekto sleduje je, že si budeme všímať kameru na našom zariadení. Keď je zapnutá, zobrazí sa vám pri nej malé svetielko. Problém nastáva vtedy, ak svieti aj napriek tomu, že sme kameru vypli. V dnešnej dobe je bohužiaľ camfecting rozšíreným problémom. Avšak dobrou správou je, že trh ponúka rôzne programy, ktoré by mali odhaliť túto aktivitu.

V hre nie sú iba vaše osobné údaje

Hrozby, ktoré táto technika prináša, závisia od viacerých okolností. V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že páchateľ vidí všetko, čo sa nachádza v zornom poli kamery. Aj keď sa môže zdať, že týmto spôsobom nemôže toho o nás zistiť veľa, opak je pravdou. Ak zariadenie používajú viacerí členovia alebo ho premiestňujeme, človek na druhej strane vidí osoby, s ktorými žijeme, ale taktiež aj  materiálne veci, ktoré vlastníme. Hacker má prehľad aj o tom, kedy sa nachádzame doma. Informácie nemusí využiť osobne, no môže ich posunúť niekomu inému. Týmto spôsobom môžu byť realizované aj krádeže.

Výberová skupina – najzraniteľnejší

Páchatelia sa sústreďujú práve na mladších užívateľov a deti, pretože sa nevedia orientovať na internete a neuvedomujú si nebezpečenstvo situácie. „Hackeri najskôr pozorujú záujmy jednotlivých skupín. Linky prispôsobia týmto záujmom a následne pošlú obeti,“ tvrdí mladá psychologička Nikoleta Novoveská.

Informovanosť o hrozbách na internete v školách zaostáva

Odborníci z tímu IPčko.sk sa zhodujú s tvrdením, že vyučovanie o bezpečnosti na internete by sa malo posilniť: „Deti by sa mali naučiť ako rozoznávať falošné odkazy. Ako sa vyhnúť tomu, aby ich niekto sledoval. Zároveň by im malo byť citlivo vysvetlené, čo vlastne vydieranie znamená. Ako sa majú brániť, čo v takom prípade robiť a na koho sa obrátiť.“ Keďže deti sa samé od seba o tieto veci veľmi nezaujímajú, škola by bolo výborné médium v sprostredkovaní týchto informácií.

Dopad camfectingu

„Ide o formu vydierania, je teda prirodzené, že to v nás vyvolá emócie ako strach, hanbu či hnev,“ opisujú psychológovia následky camfectingu  na psychiku obete. Ďalej pokračujú radou, aby človek, ktorý sa ocitne v takejto situácii, nezostával sám. Môže sa obrátiť buď na políciu, blízku rodinu, akéhokoľvek dospelého človeka, pri ktorom sa cíti bezpečne a verí mu.

Je nutné o tom rozprávať

Veková hranica používateľov sociálnych sietí sa neustále znižuje a hrozby stále pribúdajú. Preto je veľmi dôležité rozprávať sa aj o týchto témach, a tým pozdvihnúť internetovú gramotnosť. Začať konverzáciu o ťažkej téme je náročné, no veľmi potrebné. „Keďže samotné rozprávanie môže byť veľmi ťažké, pomôcť nám môže, ak si vytvoríme vhodné podmienky. Vyberieme si miesto, kde sa cítime príjemne, v bezpečí a tiež osobu, ktorej dôverujeme,“ radí členka tímu IPčko.sk Nikoleta, ktorá dodáva, že najdôležitejší krok v tomto procese je uvedomenie si, že vina nie je na našej strane.  Obeť nie je zodpovedná za to, čo sa stalo.

Ako pomôcť?

Tím psychológov radí, že v takejto situácii môže obeti najviac pomôcť, keď ju vypočujeme. Bez súdenia a hnevu. Je dôležité vysvetliť deťom, ako zostať v internetovom prostredí v bezpečí, a tiež ako postupovať, keď dostanú výhražnú správu. Pretože vydieranie je trestný čin. A tak, keď sa ocitneme v podobnej situácii, mali by sme zozbierať čo najviac dôkazov, zdôveriť sa blízkej osobe a odniesť dôkazy na políciu. „Na výhražnú správu by sme nemali vôbec odpovedať a už v žiadnom prípade by sme nemali pristúpiť na podmienky, ktoré si páchateľ kladie,“ dodávajú na záver odborníci z IPčka.

 

Veronika Cepková