Moje dieťa bolo sexuálne zneužívané
Zistenie, že Vaše dieťa bolo sexuálne zneužívané, je traumatickým zážitkom. Je úplne jedno, či sa to stalo v online alebo offline priestore. Táto informácia vo Vás môže vyvolať mnoho rôznych pocitov, ako je hnev, strach, zmätenie, smútok, znechutenie. Je úplne v poriadku, ak sa cítime byť v tejto situácií neistý a frustrovaný.
Viem ako sa cítim?
Veľmi dôležité je, aby sme si uvedomili, čo prežívame, keď nám o zneužívaní dieťa rozpráva. Pre nás je to veľmi náročná téma a pre dieťa si vyžadovalo obrovskú silu za nami prísť. To ako mu odpovieme, môže mať veľmi veľký dopad na to, čo bude ďalej prežívať. Najlepšie je zostať v tejto situácií pokojný a rozprávať sa s dieťaťom priateľským tónom. To sa však nie vždy dá.
Je úplne v poriadku plakať. Je úplne v poriadku, ak zvýšime hlas. Treba mu však vysvetliť, že tieto reakcie nie sú odpoveďou na jeho priznanie. Väčšina sexuálnych predátorov využíva zastrašovacie techniky, ktoré sa spoliehajú práve na tieto reakcie. Napríklad: „Ak to povieš, tvoji rodičia sa budú hnevať.“ „ Ak to povieš, tvoji rodičia ťa už nebudú mať radi.“ „Ak to povieš, spôsobíš, že tvoji rodičia budú smutní“. Je dôležité o svojich emóciách s dieťaťom hovoriť, vysvetliť mu ich.
Čo povedať?
Sú vety, ktoré je dôležité, aby dieťa počulo, aj keď nám sa to môže zdať úplne zbytočné.
„Hnevám sa, ale nie je to tvoja chyba. Hnevám sa na toho, kto ti to urobil.“
„Plačem, pretože som smutný, no som na teba hrdý, že si mi to dokázal povedať.“
„Verím ti.“
„Neviním ťa za to, čo sa ti stalo, viním toho, kto ti to urobil.“
„To, čo sa ti stalo, nehovorí o tom, kým si. Nepozerám sa na teba inak ako predtým. Obdivujem, že si mal/a silu prísť za mnou.“
„Viem, že ty vieš najlepšie, s kým sa cítiš najbezpečnejšie o tom hovoriť.“
„Môžeš za mnou prísť kedykoľvek. Som tu stále pre teba. Ak sa časom zmení to, ako sa na situáciu pozeráš alebo ako sa cítiš, je to úplne v poriadku.“
„Týmito ťažkými chvíľami si prejdeme spolu. Nájdeme spôsob, ako ich spoločne zvládnuť.“
Čo moje dieťa potrebuje?
Každé dieťa je iné, ale mnoho výskumov naznačuje, že deti od rodičov v takýchto chvíľach potrebujú niekoľko vecí.
- Je dôležité si uvedomiť, že v tejto situácií dieťa prežíva mnoho zložitých pocitov. Avšak nepredpokladajte ani nepredvídajte, aké pocity to môžu byť. Stačí, ak voči nim budete otvorení.
- Účinný je taký rozhovor, ktorý sa nezameriava na otázky, ktoré môžu dieťaťu prísť ohrozujúce. Nepýtajte sa na to, čo presne sa stalo. Zamerajte sa na to, čo v tejto chvíli dieťa prežíva a čo by od Vás potrebovalo.
- Dovoľte dieťaťu rozprávať o čomkoľvek, s čím sa Vám chce ohľadom tejto situácie zdôveriť. Dajte mu priestor sa vyrozprávať, nepýtajte sa.
- Mladí ľudia sa častokrát boja nálepky „zneužívaný/á“. Pokúste sa nesprávať sa k svojmu dieťaťu inak ako pred tým.
- Nechajte si čas na to, aby ste si všimli silné stránky Vášho dieťaťa, ktoré mu pomohli túto situáciu prežiť a vyrovnať sa so zneužitím. Spýtajte sa, čo mu pomohlo.
- Ak si myslíte, že Vaše dieťa vykazuje znaky toho, že túto situáciu nezvláda, nebojte sa ho/jej na to opýtať. Spýtajte sa, ako sa mu/jej darí a či nepotrebuje vyhľadať ďalšiu pomoc.
- Ubezpečte sa, že sa zneužívanie definitívne skončilo. Mnoho takýchto situácií pokračuje aj po tom, čo sa dieťa prizná. Ak máte pochybnosti, skúste sa o tom s dieťaťom porozprávať a preskúmať, čo by Vám obom pomohlo sa cítiť v bezpečí a isto.