Veková hranica. Informácie o tom, že daný post obsahuje citlivý obsah. Rôzne žiadosti o kontakt, či priateľstvá od cudzích ľudí. Zverejňovanie fotiek, ktoré by pre nás mohlo byť kompromitujúce. Existuje veľa odporúčaní, podľa ktorých by sme mali zostať na internete v bezpečí. Bohužiaľ, zakázané ovocie je najväčším lákadlom, a to hlavne pre mladších užívateľov sociálnych sietí. Ako si stanoviť bezpečné hranice pri používaní internetu a ako zostať v bezpečí aj v online priestore priblížila mladá psychologička z tímu IPčko.sk Nikoleta Novoveská.
Internet ako médium nám uľahčilo život v mnohých smeroch. Niektorým sa dokonca môže zdať, že táto sieť má iba výhody, no opak je pravdou. V niektorých prípadoch na nás v online priestore číha viac hrozieb ako v reálnom svete.
Trendom posledných rokov je mať vysoký počet priateľstiev na sociálnych sieťach. Množstvo mladých ľudí v dôsledku prahnutia po popularite príjmu žiadosti o priateľstvá aj od neznámych ľudí. Ak niekto od nás žiada osobné informácie ako adresu, vek, miesto práce alebo školy, Nikoleta radí, že najlepšou možnosťou ako zostať v bezpečí je ignorovanie správy. Ak sa však rozhodneme s daným človekom komunikovať, je dôležité, aby sme zostali opatrní.
Kybergrooming nie je žiadnou novinkou. Práve naopak. Tento problém existuje už dlhšiu dobu, ibaže v spoločnosti sa o ňom nehovorí dostatočne. Jedná sa o správanie užívateľa – groomera, ktorý si vyberie obeť. Postupnými krokmi sa snaží získať jej dôveru a vylákať ju k osobnej schôdzke. Cieľom tohto stretnutia je zneužitie obete. „Groomer sa nebude zo začiatku správať zle. Naopak, bude si chcieť získať našu priazeň. Práve preto musíme zostať obozretní, keď od nás niekto vyžaduje informácie. Hlavne ak sa nás pýta na fakty, ktoré nám sám odmieta poskytnúť,“ hovorí Nikoleta, ktorá ďalej pokračuje s radami ako sa vyhnúť groomerom. Najvhodnejšie riešenie vidí v overovaní si totožnosti užívateľa. Síce sa to môže zdať ako banalita, no mladí ľudia pri žiadosti o kontakt si všímajú prioritne výzor danej osoby a počet spoločných priateľov. Avšak overenie totožnosti napadne iba málokomu. Najjednoduchším spôsobom ako sa uistiť o pravdivosti druhej osoby je napríklad požiadať o zaslanie fotografie alebo súhlas s videohovorom. Preverenie si pravosti a aktuálnosti fotiek nám umožňujú aj stránky ako images.google.com alebo tineye.com. Pri tomto postupe sa páchatelia vydesia, a buď odmietnu takýto typ konverzácie alebo ukončia kontakt.
Priebeh kybergroomingu pozostáva z viacerých krokov. Prvým je mapovanie situácie. Groomeri sa snažia získať čo najviac možných informácii o obeti. Sústreďujú sa na slabé stránky, ako sú napríklad jeho starosti alebo problémy. Ďalším krokom je tzv. love-bombing. Predátor sa snaží útočiť na city, zahŕňať obeť láskou, komplimentmi ale aj darčekmi. Týmto postupom sa pokúšajú oddeliť obeť od ostatných sociálnych vzťahov. Používajú rôzne psychologické metódy, len preto aby ju presvedčili o tom, že oni vlastne nie sú tí zlí. Po určitom čase, kedy už získali kontrolu nad obeťou, nastáva fáza požiadaviek a zneužívania. V tejto časti groomeri začnú používať taktiku gashlighting. Jeho podstatou je presvedčiť obeť o tom, že akékoľvek pochybnosti alebo negatívne pocity z ich vzťahu sú zlé, nepodstatné, to čo robia je úplne normálne a ak ich má obeť tiež rada ako oni ju, tak by to pre nich mala spraviť. Poslednou etapou je vyhrážanie, pri ktorom využívajú informácie, ktoré im obeť sama poskytla.
Podľa Nikoletiných slov sa človek nestane predátorom iba z osobného presvedčenia. Grooming môže mať viacero iných motívov: „Podnetov je veľa. Sexuálne či finančné, zbieranie detských fotografií za účelom zárobku.“ Výber obete opisuje mladá psychologička už ako zložitejší proces. Groomerov rozdeľuje do troch skupín: „Prvým typom sú predátori, ktorí nevyhľadávajú svoje obete aktívne, ale využívajú iba príležitosť, ktorá sa im naskytne.“ Do ďalšej skupiny radí tých, ktorí vyhľadávajú svoje ciele na internete, aby ich mohli zneužiť v reálnom živote. Poslednou skupinou sú predátori, ktorí nikdy neprekročia hranice online sveta.
Čo je teda potrebné spraviť aby sme sa vyhli groomingu? „Dôležité je overovať si všetky informácie, ktoré nám človek poskytne. Nikdy nemáme absolútnu istotu, či sa na druhej strane profilu nachádza naozaj ten človek, s ktorým komunikujeme,“ objasňuje Nikoleta. Typickým znakom pre groomingovú konverzáciu je, že druhá strana žiada, aby prebiehajúca konverzácia zostala v tajnosti.
Jedným z riešení groomingu je blokovanie užívateľa. Ak však máme pocit, že toto opatrenie nestačí, efektívnejšou možnosťou je odstránenie alebo aspoň dočasné deaktivovanie profilu. Účinné môže byť aj nahlásenie používateľa. Predátori sa však nevzdajú po prvom zmarenom pokuse. Vytvárajú si viacero účtov s falošnými identifikáciami, aby mohol v kontakte pokračovať. V prípade, že sa nabúra do nášho profilu, Nikoleta odporúča, že najlepším riešením je zmena hesla: „Väčšina sociálnych sietí má funkciu, že po zmene hesla je možné odhlásiť sa zo všetkých zariadení súčasne. Ak by toto riešenie nestačilo, môžeme kontaktovať tvorcov stránok a požiadať ich o pomoc.“
Ako sme spomínali v obsahu článku, groomeri využívajú rôzne metódy a taktiky. Jednou z nich je aj posielanie výhražných správ. Nikoleta radí, aby sme v takejto situácii na správu v žiadnom prípade nereagovali. „Mali by sme zozbierať všetky možné dôkazy o danej konverzácii. Spraviť si napríklad snímky obrazovky, aby predátor nemohol správy vymazať,“ ozrejmila mladá psychologička. Následným krokom je obrátenie sa na kompetentného človeka – rodiča, učiteľa, blízkeho, políciu či linku pomoci alebo hocikoho, kto nám dá pocit bezpečia a istoty. Strach hovoriť o tejto téme je absolútne prirodzený. Táto problematika bola dlho tabu témou, ktorej sa nevenovala dostatočná pozornosť. Každým rokom trávi stále viac a viac mladých ľudí veľmi veľa času na internete. Veková hranica sa posúva a s ňou aj rast nástrah a hrozieb. Preto je tak veľmi potrebné a dôležité, aby sa o tejto téme začalo otvorene hovoriť. Aby ľudia, ktorí si prešli podobnými skúsenosťami, nemali pocit, že sa majú za situáciu, v ktorej sa ocitli, hanbiť alebo sa cítiť vinní. A aby sme zaručili a pomohli spraviť z internetového sveta bezpečné miesto aj pre tých najmenších.
Autor článku: Veronika Cepková