Zbavenie sa úzkosti, intenzívny pôžitok, či útek do nereálneho sveta. Aj to ponúka novodobý a medzi teenagermi veľmi obľúbený koníček – hranie hier. Toto hobby však prináša aj určité riziko. Dlhodobé sedenie pred obrazovkou počítača, vnímanie scén, ktoré vykazujú znaky agresie a násilia zanechávajú na psychike ľudí následky. Psychológovia z tímu IPčko.sk sa venujú tejto problematike a prinášajú rady a tipy ako pristupovať zodpovedne k hraniu hier.
Pri definovaní pojmu gambling je dôležité ho odlíšiť aj od veľmi podobne znejúceho termínu gaming. Podľa expertov rozdiel spočíva v tom, že kým pri gamingu hranie predstavuje formu relaxu, tak gambling označuje už nezdravú formu hrania, ktoré zasahuje do chodu života. Človek začne zabúdať na svoje povinnosti, stráca sociálne vzťahy a jediné na čo myslí, sú hry.
Za jednu z príčin vzniku tohto typu závislosti sú považované aj taktiky spoločností ako sú tzv. mikro transakcie, ktoré nútia človeka nakupovať v hre. Nákupom získa hráč životy navyše alebo si môže zlepšiť postavu. Ďalším prostriedkom sú tzv. loot boxy, pri ktorých v skutočnosti nevieme, čo si kupujeme. „Tieto balíčky môžu obsahovať veci, ktoré chceme, a za ktoré by sme zaplatili v hre viac ako pri kúpe tohto loot boxu. Avšak šanca, že získame naozaj to, čo chceme, je veľmi malá,“ približujú psychológovia z tímu IPčko.sk. Tiež hovoria o tom, že na podobnom princípe fungujú aj herné automaty. Najčastejšími využívanými metódami, ktorými sa vytvára závislosť je systém odmien a zaujímavé grafické spracovanie, čo pôsobí na mozog podvedome. Odborníci sa taktiež zhodli, že typ osobnosti môže byť predispozíciou k závislosti, no ide skôr o možnosť ako o danú vec.
Väčšinou sa dej hier odohráva v surreálnej realite. Tak si môžu užívatelia skúsiť situácie, ktoré by inak nezažili. Častokrát je to práve dôvod, prečo sa ľudia stanú závislými. Vytvoria si realitu, ktorá je pre nich prijateľnejšia ako ich vlastný život. Medzi mladými ľuďmi sú veľmi populárne hry s motívom vojny či závodov, čo môže mať vplyv na ich správanie a psychiku. „Násilné hry sú lákavé hlavne spôsobom, akým sú tvorené. Veľa akcie, strihov, či zvukov môže byť príťažlivé aj na podvedomej úrovni,“ zhodli sa psychológovia. Ďalej pokračujú tvrdením, že pri násilných hrách je paradoxom, že môžu fungovať aj ako prostriedok na vybitie si negatívnych pocitov, no tiež ako ich zdroj. „Tak ako môžu priniesť frustráciu, keď užívateľ nevyhrá, tak môžu vzbudiť pocit naplnenia z víťazstva. To sa môže vystriedať aj niekoľkokrát počas hrania,“ dodáva psychologička z tímu. Taktiež radí, že je dôležité sa v takomto prípade zamyslieť a zanalyzovať si pocity, ktoré v človeku hra vyvoláva, a či sa vie s nimi vyrovnať aj iným spôsobom.
Nebezpečenstvo predstavuje aj samotná závislosť, ktorá začína úplne nevinne. Problém nastáva, keď príde k opakovaným prehrám a človek sa pokúša opäť zvíťaziť. Bližšie približujú túto problematiku odborníci: „Mnohí hráči online hier sú z hrania viac frustrovaní ako šťastní. Ide však o to, že si pamätajú na prvotný pocit šťastia z víťazstva a očakávajú ho opäť. To spôsobuje, že sa nevedia od hry odtrhnúť a závislosť sa zväčšuje.“
Optimálny čas pre všetkých užívateľov neexistuje. Avšak je rozdiel v tom, či ich užívateľ hrá denne alebo si čas na hru rozdelí na jendotlivé dni. Psychológovia tvrdia, že trávenie času hraním hier je v poriadku, ak sa mu človek venuje ako voľnočasovej aktivite a nezasahuje do jeho života.
Odpútať sa od hernej závislosti môže byť z hľadiska dostupnosti pre hráča ťažšie ako od inej formy závislosti. Prístup k hrám je totižto veľmi ľahký, hlavne keď si uvedomíme, že v dnešnej dobe tvoria mobil a internet neoddeliteľnú súčasť našich životov. „Čím ľahší máme kontakt s vecou, ktorá v nás závislosť vyvoláva, tým sa zvyšuje šanca, že sa k nej vrátime. To však neznamená, že sa závislosti nedá zbaviť,“ bližšie opisuje členka tímu IPčko.sk. Ďalej približuje účinné spôsoby,ktoré používajú lekári na zbavenie sa závislosti. Špecialisti sa zameriavajú na to, aby človek pozoroval samého seba, uvedomil si, za akých okolností prichádza nutkanie zahrať si hru a naučenie sa iných stratégií na zvládnutie liečenia.
Existujú prípady, kedy sa závislý človek vrátil aj po liečbe naspäť k hraniu. Tento jav sa nazýva relaps. Odborníci opisujú takéto správanie za pochopiteľné. Dôležité je, aby si daný človek uveodmil, čo mu pomohlo zvládnuť tento problém, a tiež aké veci sa naučil a zistil počas cesty liečby.
Pripustiť si, že niekto má problém, nech ide o hocakú závislosť nie je jednoduché. No je to prvý a veľmi podstatný krok k vráteniu sa k normálnemu životu. Závislý človek si neuvedomuje ako veľmi tento problém ovplyvňuje jeho život. „Vznik závislosti je proces a nedeje sa hneď. Ak sa zakročí v skorom štádiu a človek si uvedomí, že má problém, tak ho dokáže ešte zastaviť. No sú prípady, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc,“ tvrdí skupina psychológov tímu IPčko.sk.
Aj keď sa závislosť prejavuje u každého individuálne, typickými znakmi u mladých hráčov sú zhoršený prospech v škole, strata sociálnych kotaktov, no taktiež zhoršenie fyzického zdravia – únava, nesústredenosť, začervenané oči, či bolesti hlavy. Ako teda postupovať, ak si všimnete u niekoho tieto znaky? Odborní psychológovia sa zhodli, že v takomto prípade nie sú vhodným riešením zákazy, či obmedzenia, ale konverzácia s mladými. „Ak sa budeme o ich hranie zaujímať, budeme vedieť, s akými vecami sa v hrách stretávajú, čo im to prináša, a čo nové sa vďaka tomu naučili,“ hovorí jeden zo špecialistov. Najdôležitejšie je teda budovať vzťah s deťmi a byť im príkladom v produktívnom trávení času.
„Závislosti sa dá zbaviť, ale ide o celoživotné dielo,” zhodujú sa psychológovia. Ďalej tvrdia, že samotná liečba však nestačí. Dôležitú rolu zohráva aj prostredie, ktoré človeka obklopuje. Či sa nachádza v okolí, v ktorom sa nemusí báť hovoriť o svojich pocitoch a problémoch. Významným faktorom je aj podpora zo strany rodiny, kamarátov a blízkych. Odborníci vyzdvihujú silu podporných skupín. „Stretnutie s ľuďmi, ktorí sú rovnako v procese liečby alebo s tými, ktorí už niekoľko rokov žijú normálny život, môže priniesť človeku porozumenie, motiváciu a nádej pre lepší život,“ dodáva na záver tím psychológov IPčko.sk.
Veronika Cepková